Dnes večer som spravila taký pokus: pustila som nám dokument The happiest toddler on the block (Najšťastnejšie batoľa v okolí), dúfajúc, že sa spolu s manželom dozvieme niečo nové. Nejaká tá zaručená rada, ktorú nám ešte nik nedal, a že tých rád už bolo požehnane zo všetkých strán, hlavne teda tých nevyžiadaných. To viete, obdobie vzdoru je raz obdobie vzdoru, a vtedy nejeden rodič má sto chutí povesiť svoje „rodičovské remeslo" na klinec. pokračovanie článku
„Braček plače...", chytil ma za ruku Maťko a starostlivo ma odprevadil do spálne. Malé mrnkajúce lezúňa sa už chystalo skĺznuť si to po paplóne na dlážku. „Kam ideš, braček..! Ideme spinkať! ...Mamička, daj mu didi!" pokračovanie článku
Že si to budem musieť niekde zálohovať, mi bolo jasné, keď prvý krát v sprche zaperlil čosi v zmysle - „Pozri sa, nemáš pipíka!!! Kam si ho schovala?" Stál vtedy pri vani a vyjavene pozeral na tú moju pračudesnú pohlavnú odlišnosť a nie a nie to v tých svojich dvoch rôčkoch pochopiť... pokračovanie článku
V polovici augusta som si objednala cez jednu pani golfový kočík z Anglicka. Chcela som trochu ušetriť a už dávno som si všimla, že v zahraničí na deťoch zarábajú o čosi menej ako u nás, aspoň čo sa týkalo objektov môjho záujmu. Keď som si to zrátala aj s poštovnými nákladmi, stále som bola oproti objednávke zo Slovenska v pluse. Jediné, čo ma trápilo bolo, či mi stihne kočík prísť, kým pôjdeme na dovolenku - kde som ho chcela náležite využiť. Objednávala som teda v predstihu - mesiac dopredu, s tým, že pani mi napísala, že to v pohode stíhame. pokračovanie článku
Nedávno som mala možnosť počuť, čo všetko sa v škôlke nesmie, lebo „pani z hygieny" povedala. Hygienických opatrení bolo skutočne požehnane, niektoré opodstatnené, nad inými zostával rozum stáť. Zábavné bolo, ako sa odlišovali názory na to, čo sa smie a nesmie, aj navzájom medzi rôznymi zamestnancami z ÚVZ... Každopádne, mňa pobavila iná predstava. Taká razia k nám domov, alebo na detské ihrisko. To by bola aféra! pokračovanie článku
Udalosti predošlých dní ma prinútili tuho sa zamyslieť nad otázkou, kedy je dieťa skutočne zrelé pre nástup do škôlky... Zdá sa totiž, že to nebude len o odložených plienkach a zručnosti trafiť si lyžicou do úst... pokračovanie článku
Tak som vzhliadla kúsok televíznych novín, kde sa detiská nadšene vo vode čvachtali a užívali si posledné dni pred nástupom do školy. "Tešíš sa do školy?", pýtal sa moderátor. "Nie... Nechcem sa učiť..." "Teším sa, ale iba na prestávky..."... Napriek tomu, že sa tohto v správach nik nechopil, mňa to celkom zaujalo. Prečo sa deti netešia do školy? Prečo sa im nechce učiť? Pravda, niežeby to za našich čias bolo nejak obzvlášť inak, ehm... Ale škoda, že sa toho doteraz veľa nezmenilo. Kedy sa deti začnú učiť s radosťou? Kedy sa budú do školy tešiť?
Raz za čas sa rozhodnem pustiť do odvážneho boja s našou domácnosťou a upratať. Tak poriadne. Deje sa to obvykle vo chvíli, keď by každý vzorný feng-šuejista pri vstupe do nášho bytu upadol do kómy. „A kadiaľ tu bude prúdiť ´chi´???", opýtal by sa ma. - „No nikadiaľ, ´chi´ sa sem už nezmestí.", znela by moja odpoveď. pokračovanie článku
Mamma mia, umieram!, preblesklo mi hlavou. Dokedy budem takto trpieť, prečo, prečo, stačilooo, haloooo, už dooosť!, funím ostošesť, parná lokomotíva to môže pri mne zabaliť. Chvíľu kľud, mám pár vzácnych sekúnd. Prichádza ďalšia kontrakcia. pokračovanie článku
„A kojíš ho ešte, Zuzka?" - „Kojím, kojím..." - „To je dobre, nič lepšého nemóže pre neho byť, naša mamka, tí kojili, kým znovu neotehotneli, po dvoch rokoch nás mávala, dvanásť nás bolo, joj to nás bolo deciek, sedem dzífčat a päť bratov som mala, ale už šak mnohí umreli, aj ja už umieram, Zuzka moja, šak ja už tu dlho nebudem, pójdem za dedom, dáte ma do truhly, len raz ma tu niekto nájde ležať opustenú, šak som tu sama furt, šetky kamarátky pomreli už, ešteže tú kysňu mám, čo móžem aspoň tie seriály kukať." - „Babka, však nebuď morbídna, čo by si umierala, tuhý korienok máš, a ešte si aj pozrieš, ako ti pravnúčence rastú." pokračovanie článku
Keď dnes padali tie teplotné rekordy a ja som sa cítila ako v spomalenom filme, bolo by mi veru dobre padlo, keby som variť nemusela a doniesli by mi na podnose aspoň dáky kvázigurmánsky paškvil, akých sa denne v slovenských gastronomických službách navarí na tony. Ale keďže sme si takúto „lahôdku" dopriali už včera, dnes mi bolo euráčov v peňaženke fakt ľúto vyhodiť, nuž som sa premohla a trošku sa sama podusila nad hrncami. V konečnom dôsledku to nebolo ani také ťažké, ani finančne náročné, a že chutilo, súdim aj podľa toho, že to v komposte neskončilo. Ale iné som chcela. Variac si tie svoje nenáročné jedlá, napadlo ma, ako to asi robia tí géniovia s kuchárskymi zásterami v niektorých reštauráciách, že aj také primitívne pokrmy vedia zbabrať, až to bolí... pokračovanie článku
Minule si takto idem doobeda po ulici a vidím, že pod stromami už majú svoju siestu štamgasti. Niektorí ešte/už nespia a zdá sa, že reagujú na podnety ako svetlo a hluk. Tak si vravím, prejdem kolo nich pekne ladne a spomalene, bo mi už chýba to „nazdar, cica!", ktoré mi kedysi prišlo tak otravné. Dobre to padne po rokoch byť opäť cicou, bárs aj od ožrana, čo nie je pri zmysloch, lebo šak celé dni len mama sem, mama tam a okrem môjho účtu si nik nevšimol, že som si nové tričko kúpila. pokračovanie článku
"Len pre Ryška", znel nápis na malom balíčku mrazeného mäsa, nakrájaného na miniatúrne kúsky. Od našej poslednej návštevy sa v živote tohto hrdzavého kocúra zmenilo dosť. Nejaký dobráčisko mu prestrelil sánku, a následná operácia a zotavovanie pre neho tiež nebola zrovna prechádzka ružovým sadom. A to nevravím o tom, ako ešte teraz babka rukami zalamuje, čo sa tí ľudia zbláznili, že toľké peniaze za kocúra vyhodili, že ho mali radšej skapať nechať a bol by pokoj. Holt, láska k zvieratám je láska k zvieratám. A najmä ak sú to tie naše domáce zlatíčka. pokračovanie článku
Ako sa situácia prestala vyvíjať práve podľa našich (optimistických) predstáv, začalo si to žiadať robiť čosi viac, ako spoľahnúť sa len na konvenčnú liečbu. Koniec koncov, bolo to čierne na bielom. Nepodarilo sa odstrániť všetky nádory. Rodinní priatelia tentoraz ešte naliehavejšie podsúvali mená zázračných liečiteľov, veď nie je čo stratiť. A tak to mama skúsila a jednému z nich zavolala. Tento vraj vedel liečiť aj cez telefón. Celkom praktické. pokračovanie článku
Keď sa mi (na tretí pokus) kedysi velice pradávno, roku pána XY konečne podarilo spraviť si vodičák, pyšne som natrčila svoju tvár pred fotiacu mašinu a nechala som sa v akejsi seriózňáckej bezpohlavnej póze zvečniť na onú vytúženú kartu, ktorá znamenala pád akýchkoľvek vzdialenostných bariér. Hneď ma to hnalo za volant, že všetkým ukážem, ako mi to dobre ide, aj keď to teda chvíľu trvalo, získať status vodiča. pokračovanie článku
Fandím podujatiam ako je Stupavský MTB maratón a páči sa mi, že sa cyklomaratónska tradícia spája práve s našim mestom. Ale nad tým, čo zostalo po poslednom ročníku z nášho parku, môžem len rukami zalomiť a do vankúša plakať... pokračovanie článku
Nestáva sa mi bežne, že by mi niekto nadával do ženských pohlavných orgánov a to ešte v prítomnosti mojich detí, a ako sa vraví, na plnú hubu, ale tak dnes som sa predsalen dočkala. Teda, niežeby som to práve dychtivo očakávala, ale, holt, nie je každý deň nedeľa. pokračovanie článku
V týchto dňoch by si slávilo svoj prvý rok. Možno by si ťapkalo rukou po torte a vzápätí na to po svojej vyžehlenej čistej košieľke, nech je celá krásna od marcipánu. A netušilo by si, čo to od teba chceme s tou zapálenou sviečkou.
Keby bolo keby.
pokračovanie článku
„Mladá pani, máte prosím chvíľku čas?", cerí na mňa zuby nejaký sopláčisko v obleku. „Ja už super výhodný paušál mám...", znie moja automatická odpoveď. Pred časom tu takto zvykli stepovať podobní týpkovia a núkali produkty ružového operátora. „Neviem o čom hovoríte, ale ja vám chcem niečo iné, týka sa to Billy!" To už hej. Viem, že mesto chystá rekonštrukciu Billy a je tam pár sporných bodov, tak si myslím (namýšľam), že možno prieskum verejnej mienky. pokračovanie článku
"Mami, prečo si mi to urobila...?"
Neviem, čo je pre moju mamu horšie, ako výčitky syna, ktorý nerozumie, prečo musí až toľko trpieť, keď predsa robí všetko, čo od neho chcú, neodporuje, dôveruje. Lekárom, rodičom, priateľom... Hádam už len fakt, že je cieľ - vyliečenie - v nedohľadne. pokračovanie článku
„Poď so mnou do auta, buď dobré dievčatko..."
"...a nikomu nepovedz, čo sa tu stalo, lebo...!"
"Daj si, nebuď srab..."
Poslušné deti má skrátka každý rád. Naozaj každý.
pokračovanie článku
14. februára 2011 som sa rozišla s Facebookom (Happy Valentine!). Patetické. Klapalo nám to inak výborne. To bol zrejme náš najväčší problém. pokračovanie článku
Vo sne by ma nenapadlo, že taký bežný opekačkový večer v lone prírody, preč od civilizácie, môže mať tak interesantný záver. Nuž, som už dosť dlhú dobu na materskej, k radosti mi stačí naozaj málo. Napríklad dvaja vyšportovaní mladíci na prechádzke. V Adamovom rúchu. pokračovanie článku
Nedá mi nereagovať na článok brata Šavla s celkom podareným názvom - „Kde je tu bordel?", ktorý sa tu na blogu dočkal vysokého hodnotenia. Ako zarytá „obhajkyňa" ľudí s mentálnym postihnutím som sa pri jeho čítaní nevyhla istému rozčarovaniu. Akoby ma niekto vedrom studenej vody oblial. Aj to občas neuškodí, pravda. Využijem teda túto príležitosť k návratu k téme, ktorá zostala kvôli mojej materskej dovolenke už dlhšie prachom stáť. pokračovanie článku
Čoskoro to bude päť mesiacov, čo môj brat začal bojovať s rakovinou. Často sa ma známi pýtajú, ako sa má, ako sa mu vodí... Niektorých napadne, či si vôbec uvedomuje, čo sa deje, keď má mentálne postihnutie. Bolo by bláhové myslieť si, že si to uvedomovať nebude. Všetky tie ihly, vypadané vlasy, žalúdok, čo nič nestrávi, bolestivé pooperačné hojenie, mamine slzy... Na to človek naozaj nepotrebuje IQ v horných pásmach Gaussovej krivky. pokračovanie článku
„A ja sa bojím, že sa mu niečo stane! A babka sa s tebou nebude baviť!"...keď to dieťa nepokrstíš. Uši mi to derie, zuby škrípu, ovládam sa, čo to len ide. Manžel poznamenáva čosi v zmysle „čo by sa mu akože malo stať" a ja len dúfam, že táto debata nebude pokračovať rozpravou o hororových príhodách neznabohov a ich (dedične) hriešnych detí. Jednoducho, tu na Slovensku sa deti rodia a potom sa krstia a tak to má byť a tak to proste bude. pokračovanie článku
„A čože nevieš, že prvý - v riti sa mrví?" Vravievala mi mama neraz, keď čelila môjmu skysnutému výrazu tváre po tom, čo prvenstvo patrilo inému či inej... Je pravda, že mi to znelo trochu lepšie ako tak poučné klišé „dôležité nie je vyhrať, ale zúčastniť sa". Veď to si môžu nechať, také kydy, keď jasne vidím, aké ovácie žne víťaz a aké odmeny mu prináležia za jeho skvostný výkon. Tss. pokračovanie článku
Už sa z nás stala zohraná dvojka - ja a moja modrá delfínová kartička. Nerozluční kamaráti, jeden bez druhého ani na krok. Nebolo tomu inak ani dnes, keď som s kočíkom zavítala do slávneho bratislavského Auparku, reku že si trošku zashopujem a la moderná mamička, keď mám výnimočne iba jedno dieťa na starosti a trochu času k tomu. Dôvod som mala vskutku prozaický - že mi vonku zuby drkotali, chcela som si kúpiť nejakú handru, nech po ceste autobusom domov do Stupavy neumrznem. pokračovanie článku
Poznáte to... Krásna postieľka s novým matracom, hypoalergénne periny, nádherné farebné návliečky, nadýchaný baldachýn, mäkké hniezdo po celom obvode postieľky, kolotoč, ktorý svieti a hrá upokojujúce uspávanky a samozrejme strážca v podobe plyšáka, u niektorých nechýba ani vysielačka a monitor dychu.. Hotovo, s kľudným svedomím môžeme dieťa uložiť tam "kam patrí". A vyberať ho... Zas a znova. Hore, dolu, hore, dolu. Nakojíte, zaspí vám v náručí, opatrne položíte do postieľky.. "Uáááá!", kričí dieťa sfarbené do bordovo-fialova, už je to tu zase... Na druhý deň sa sťažujete priateľke, že ste nič nepospali, len okolo toho krikľúňa ste behali, veď už nevládzete, prečo vás ten drobček nenechá spať... Aké je to únavné, vstať z postele, ísť ho vybrať, tretí raz už sa vám v noci aj kolená podlomili a ste sa báli, že vám spadne, ako ste nevládali... Nehovoriac o tom, že sa vám práve snívalo, že ste boli na opustenom ostrove a o vašu priazeň sa bili Brad Pitt s Antoniom Banderasom... pokračovanie článku
„Hlavne pred ním nehovor to slovo, lebo vie, čo znamená, pozná ho...". Kiežby ho radšej nepoznal. To slovo, za ktorým sa skrýva trápenie, smútok, bolesť, zápasy... Niekedy vyhraté. A niekedy nie... Práve tie prehraté zápasy zarezonujú najviac. Pani „R" sa v okolí veru už neraz obsmŕdala. Vždy ma prekvapilo, s akou zákernosťou sa dokázala vkradnúť do života človeka a prevrátiť ho naruby. Niekedy som sa nestíhala ani zúfalo prizerať a... už bolo všetko inak. Svoj zápas včera začal aj môj braček. A ja sa idem zblázniť. pokračovanie článku
Nepoviem to odporné slovo. Keď ho nepoviem, možno sa celý tento zlý sen rozplynie a všetko bude v poriadku. Žiadne slzy, žiadne obavy, už žiadne diagnózy, akútne zákroky a strach. Má vôbec ten tam hore, ktorého mnohí nazývajú Boh, jasno v tom, čo robí? Koho krížom navštevuje? Alebo si len tak ledabolo strieľa - ty, ty, ty... Bez rozmyslu, škodoradostne... pokračovanie článku
Keď to nejde po prúde, pôjde to proti prúdu.
